Šachový klub Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR zorganizoval 4. ročník jarného internetového šachového turnaja pod názvom Memoriál Erika Britana. Turnaj bol otvorený pre hráčov s ochorením svalová dystrofia a s iným zdravotným postihnutím. Zúčastnilo sa ho 12 hráčov.

Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl, tempo hry 2x10min, bez rozdielu postihnutia a výkonnosti.

Ako hrací portál slúžil www.playok.com.

Po druhý krát turnaj patril pamiatke nášho člena Erika Britana. Erik nás opustil počas priebehu minuloročného OMD Dystro Ope – net. Bol to veľký bojovník a človek.

Prvým trom hráčom bude zaslaný aj elektronický diplom.

Konečné poradie na prvých šiestich miestach:

1. Norbert Sova 6,0 b. (20€ na nákup www.martinus.sk)

2. Stanislav Kuchyňa 6,0 b. (10€ na nákup www.martinus.sk)

3. Marcel Dirnbach 5,5 b. (10€ na nákup www.martinus.sk)

4. Marek Ardamica 5,5 b.

5. Ján Bodžár 4,0 b.

6. Jozef Blažek 2,0 b.

Cena fair-play: Marek Ardamica (10€ na nákup www.martinus.sk)

Vďaka patrí hráčom za hru fair-play a sponzorovi cien, internetové kníhkupectvo www.martinus.sk.

Kontakty na organizátorov:
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. 0948 084 613 – Marcel Dirnbach,
0948 529 976 – Jozef Blažek
www.sachomd.sk
Do šachovania priatelia!

SPOMIENKA JANKY NA SVOJHO BRATA ERIKA BRITANA.

Keď nás Erik opustil počas šachového internetového turnaja DYSTRO OMD OPE-NET povedali sme si, že Erik by si určite zaslúžil, aby sa na neho nezabudlo. Pomenovali sme teda po ňom už existujúci jarný internetový turnaj a vznikol Memoriál Erika Britana.

Chceli sme ho však spoznať o trochu viac a o to sme poprosili jeho sestru Janku Špuntovú. Janka tiež organizuje Deň ľudí so svalovou dystrofiou v Humennom.

Tu sú písmenká o Erikovi:

Dva dni už rozmýšľam čo mám napísať o Erikovi, lebo každá spomienka na neho prináša plno radosti ale aj bolesti, že tu už nie je. V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za pomoc pre Erika keď ešte žil a o mnohých veciach sa s Vami radil a potom aj za seba, že ste mi pomohli po jeho smrti.

Erik bol úžasný človek ale to sú takmer všetci ľudia, ktorí to nemajú v živote ľahké. Pre mňa bol nie len mojim bratom, ale aj synom, priateľom, radcom, dodávačom energie, stmeľovačom rodiny a neskôr aj vychovávateľom mojich dvoch dcér a bratom aj pre môjho muža, ktorý pochádza od Veľkého Krtíša. Boli sme traja súrodenci, ja najstaršia, potom brat Maťo a Erik. Vekovo sme boli skoro rovnakí, lebo sme sa narodili v priebehu 4 rokov. Keď sme sa presťahovali z Michaloviec do domu bolo to dosť náročné, lebo dom bol poschodový ale celá dedina bola naša. Hneď sme si našli kamarátov a nikomu nevadilo, že sme vozili Erika v kočiari a veru sme ho aj veľa krát vysypali, lebo sa chcel rýchlo voziť a nezvládli sme to. Potom sme kľačali na dreve.

Od 7 rokov bol na internátnej škole v Košiciach. Domov chodil len na víkendy a niekedy len 2x do mesiaca. Stále sme sa na neho tešili aj keď nás trochu ako deti obmedzoval, lebo sme sa s ním všade nedostali ale skoro vždy sme sa vynašli. Prázdniny boli najkrajšie, boli sme všetci spolu a vystrájali sme akoby bol zdravý. Už vtedy sme hrávali šachy, hlavne keď pršalo. V obývačke na konferenčnom stolíku sme si namontovali sieť a hrali sme stolný tenis /výška vyhovovala aj Erikovi, lebo už nemohol dvíhať ruky/. Raz sme sa chceli hrať u susedov na povale, tak sme ho dali do posteľnej plachty a vytiahli po schodoch, len dole to už nešlo. Báli sme sa našich tak sme zavolali strýka a ten ho zniesol. Strýko našim všetko povedal a ešte dlhé roky sme na to s úsmevom a napätím spomínali.

Erik mal celkove rád adrenalín. Pamätám len už neviem v ktorom roku 9. mája zavolali zo školy, že Erik mal nehodu a tak ho naši priviezli domov. Bolo to už tri dni po nehode a veru sme ho nespoznali, mal hlavu ako balón a celý bol modrý. Stavil sa s kamarátom, kto rýchlejšie zíde dole nejakým kopcom a on vyšiel v tej rýchlosti na obrubník. Na dovolenke v Taliansku naši bláznili na brehu, lebo manžel s dcérou /6ročnou/ ho zobrali do nafukovacieho člna a veslovali trochu ďalej od brehu. Neskôr sa však už viac bál, slabol a aj vekom bol opatrnejší. V roku 2013 na dovolenke v Chorvátsku sa tri dni rozhodoval, či pôjde do vody. Aj na tejto dovolenke sa šachovalo a medzinárodne so Slovinkou.

Mal veľmi rád ľudí a spoločnosť ako takú. Keďže sme bývali na dedine a on chodil od 7 rokov do školy v Košiciach, po maturite mu bolo doma tesno a chcel byť samostatný, nájsť si priateľku /bol fešák a ako hovorili jeho spolužiaci aj lámač sŕdc/. Doma húdol do našich, že chce ísť do ústavu v Prešove. Tak som povedala mame nech ho ta zoberú a predbežne sa dohodnú s vedúcim čo a ako. Po tejto návšteve už ústav nespomenul. Časom si zvykol, našiel si nových priateľov, záujmy, pravidelne sa stretával so spolužiakmi z Obchodnej akadémie.

Keď ešte vládal založil si chránenú dielňu - účtovníctvo. Neskôr mu rapídne slabli svaly a musel podnikanie zabaliť. Vtedy začal hrať šachy, najprv s mojím manželom, potom online a v miestnom šachovom klube ŠK Belá nad Cirochou. Zúčastňoval sa všetkých súťaží v obci, Humennom, Bardejove, Michalovciach, Prešove, ako Zlatý pešiak, Check Mate, Šachová liga D, aj keď v posledných rokoch bol jeho ťahačom asistent. Získal aj ocenenia, na čo bol veľmi hrdý. Naučil hrať šach aj moje dcéry, pre ktoré bol ujom, učiteľom, kamarátom, spolupuberťákom.

Vďaka Erikovi sme spoznali veľa úžasných ľudí a myslím, že náš život má aj zmysel.

Chcem sa poďakovať za organizovanie memoriálu, zablahoželať všetkým zúčastneným, lebo ako Erik hovoril každý zúčastnený vyhráva sám nad sebou. Prajem Vám hlavne veľa zdravia, síl, optimizmu a čo najmenej prekážok na ceste. Posielam nejaké fotky a už teraz sa teším na zbierku, pri ktorej človek naberie neskutočnú silu a radosť.

Ďakujeme Janke za tieto spomienky. Erik ostáva navždy v našich srdciach.

Darujte online